Autorka vynálezu
Márta Fenyő
Márta Fenyő je biofyzička. Na začiatku 80. rokov minulého storočia so svojim vskumným tímom objavila biologický stimulačný účinok polarizovaného svetla.
Po absolvovaní štúdia fyziky na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti v Maďarsku pracovala Márta Fenyő 9 rokov v závode Medicor. Zaoberala sa výskumom a vývojom zdravotníckych pomôcok. Odvtedy sa jej vztah k tomuto poslaniu nezmenil.
Na začiatku 80. rokov sa zoznámila s vedeckou činnosťou profesora Dr. Endrého Mestera. On a jeho kolegovia používali laserové svetlo s nízkym výkonom na liečbu chronických rán a vredov. Márta Fenyő tak v rámci svojej výskumnej činnosti podnikla prvé zásadné kroky ku skúmaniu biologického pozadia a mechanizmu biostimulačných účinkov nízko výkonného laserového žiarenia.
Aby mohla nahradiť – v tej dobe pomerne drahý – laserový zdroj svetla, hľadala Márta Fenyő riešenie s biostimulačnými vlastnosťami laserového svetla, ktoré by bolo jednoduchšie, cenovo dostupné a menej nebezpečné pre ľudské oči.
Márta Fenyő spolu s Dr. Ivanom Kertészom, laserovým fyzikom, vytvorila biofyzikálny model stimulačného účinku nízko výkonného laserového svetla. Za pomoci lekárov a fyzikov bola čoskoro vyvinutá prvá konštrukcia lampy vyžarujúca polarizované svetlo, ktorú Márta Fenyő používala na liečenie, a to s vynikajúcimi výsledkami.
Aby se overila účinnost nového prístroja s použitím jednoduchého zdroja polarizovaného svetla, dostala Márta Fenyő v jednej budapeštianskej nemocnici príležitosť liečiť vredy predkolenia u celkom beznádejných pacientov.
Klinická účinnosť lampy vyžarujúca polarizované svetlo bola potvrdená úspěšnou liečbou chronických rán a vredov, ktoré boli odolné voči akejkoľvek konvenčnej metóde.
Súbežne s touto klinickou liečbou prebiehali prvé významné vedecké výskumy. Výsledky tohoto výskumného projektu potvrdily výrazné zlepšenie imunitnej reakcie ľudského organismu na liečbu polarizovaným světlem.
Márta Fenyő a Dr. Šándor Tóth, vedúci lekár laboratória v nemocnici, na začiatku 80. rokov spoločne uskutočnili tento zásadný výskum, ktorý bol publikovaný v r. 1984.
Vyznanie Márty Fenyő: „Vždy som mala k tejto úžasnej terapii dôveru. Videla som ľudí, ktorí sa už dávno vzdali nádeje, že sa zotavia zo svojej choroby alebo že budú ešte niekedy zdraví . Táto skúsenosť a nezlomné presvedčenie mi dodali vytrvalosť, s ktorou som prekonala ťažké roky až do doby, kedy sa nám podarilo z vynálezu urobiť ozajstný liečebný prístroj.“
Ocenenia a vyznamenania
1985
Prvná (hlavná) cena na Svetovej výstave mladých vynálezcov (poriadané WIPO v Plovdive, Bulharsko) za žiarivku vyžarujúcu polarizované svetlo
1986
Zlatá medaila Zenith za žiarivku vyžarujúcu polarizované svetlo (Medzinárodný veľtrh krajín CMEA, Praha)
1987
Veľká cena Medzinárodného veľtrhu v Budapešti (BNV) za lampu vyžarujúcu polarizované svetlo
1996
Zlatá medaila z medzinárodnej svetovej výstavy vynálezov Eureka 96 v Bruseli za vybudovanie a úspešné riadenie unikátneho modelu lekárskeho centra založeného na terapii polarizovaným svetlom
1996
Cena starostu mesta Brusel udeľovaná každoročne vynálezom veľkého významu
1998
Cena GENIUS na svetovom veltrhu inovácií GENIUS za vynález liečby polarizovaným světlem
2000
Zlatá medaila za vynález terapie polarizovaným svetlom na liečbu celého povrchu ľudského tela na svetovom veltrhu inovácií Eureka 2000 v Bruseli (Belgie)
2002
Cena GENIUS udeľovaná na svetových veltrhoch inovácií GENIUS za vynález terapie polarizovaným svetlom a za jej modernizáciu určenú k ošetreniu celého povrchu ľudského tela
2006
Cena Pro Familiae za celoživotné dielo udelovaná Ministerstvom (Maďarsko) za významnú úlohu terapie polarizovaným svetlom v oblasti humánnej medicíny
MYŠLIENKY MÁRTY FENYŐ O POLARIZOVANOM SVETLE
Hypotéza
Na základe vlastného výskumu v rôznych oblastiach a po skúsenostiach s uzdravením miliónov pacientov po celom svete som dospela k záveru, že lineárne polarizované svetlo (LPL) je schopné pôsobiť na živé organismy: rastliny, zvieratá, alebo človeka tak, ako to obyčajné svetlo nedokáže. Pri pozorovaní tohoto mimoriadneho vplyvu som formulovala hypotézu, že túto významnú úlohu polarizovaného svetla možno vysledovať až ku „vzniku“ samotného pozemského života.
Jednosmerné elektromagnetické pole odrazeného (lineárne polarizovaného) svetla usporiadalo anorganické molekuly nachádzajúce sa na povrchu miesta vystaveného slnečnému žiareniu do takého vzájomného vzťahu, že nadobudli tvar špirály, čím vznikol prapôvodca dvojitej šroubovnice, ktorá je základom prenosu genetickej informácie, teda základom genetickej dedičnosti.
Podľa vyššie popísanej teórie možno predpokladať, že za „vznik“ života na povrchu našej Zeme vďačíme čiastočne polarizovanému svetlu.
To možno považovať za chýbajúci prvý krok k vysvetleniu a pochopeniu vzniku života na planéte Zem.
Odtiaľto sa môže odvíjať darwinovská evolučná história.
Nie som ani filozof, ani bádateľ v oblasti predhistórie Zeme.
Je to len hra myšlienok, ktorá mi napadla, a chcela som sa o ňu so všetkými podeliť.